Koncom roku 1989 sa národy strednej a východnej Európy vyslobodili spod totalitných režimov. Aj slovenský národ, usídlený v zemepisnom centre Európy, na území Slovenskej republiky, deklaruje svoju vôľu žiť ako národ slobodný a demokratický. Želáme si, aby Slovenská republika bola šťastným domovom nielen Slovákov, ale aj ostatných národností a etník obývajúcich jej územie. V tomto zmysle cítime nutnosť vyjadriť sa aj k osudu nemeckých spoluobčanov na území Slovenska v dávnejšej i nedávnej minulosti.

Pri skúmaní tisícročných dejín nášho národa nemôžeme zabudnúť, že popri našich predkoch osídľovali priestor Slovenska aj príslušníci iných národov Európy. Významné miesto medzi nimi patrí nemeckým osadníkom, ktorí na pozvanie uhorských panovníkov prichádzali už od dvanásteho storočia do našich krajov. Generácie nemeckých ľudí s ich zručnosťou, vzdelanosťou a pracovitosťou zanechali na našom území hmotné i duchovné pamätníky a tie sa stali nerozlučnou súčasťou kultúrneho bohatstva dnešného Slovenska. Spomeňme prekrásne historické jadrá väčšiny našich miest, chrámy či radnice a v nich klenoty architektúry, maliarstva, sochárstva či umeleckých remesiel. Ani hospodársky rozvoj, najmä rozmach baníctva, si nemožno predstaviť bez tohto prínosu. Duchovný rozvoj sa viaže na pozoruhodné diela humanistickej literatúry, filozofie či práva. Významné miesto v našich dejinách mali aj nemeckí reformační kazatelia, učitelia a vedci. Národy strednej Európy spolu organizovali obranu proti osmanským Turkom. Neskorší rozmach osvietenstva, tereziánske reformy, štúdiá našich osvietencov a národných buditeľov, to všetko čerpalo i z pokladnice nemeckej vzdelanosti. Po stáročia žili naše národy vedľa seba, znášali dobré i zlé stránky osudu bez väčších vzájomných treníc.

Vznik Československého štátu v roku 1918 znamenal i pre slovenských Nemcov novú fázu rozvoja. Vtedy žilo na Slovensku 140 tisíc Nemcov, teda asi 5 % obyvateľstva. Nový štát umožnil úspešný rozvoj nemeckého školstva, kultúrnych ustanovizní a slobodné pôsobenie politických strán. Žiaľ, nástup Hitlera k moci radikálne zmenil aj situáciu slovenských Nemcov. Napojenie sa časti politickej reprezentácie slovenských Nemcov na Sudetonemeckú stranu K. Henleina sa ukázalo ako historicky pomýlený krok. Po zániku Československa v roku 1939 politická reprezentácia slovenských Nemcov sa aktívne usilovala o pripojenie Slovenska k Hitlerovej ríši. V období Slovenskej republiky 1939-1945 sa Karmasinova totalitná Deutsche Partei a jej paramilitaristické zložky FS (Freiwillige Schutzstaffel) a neskorší Heimatschutz stali priamym nástrojom nacistickej zvôle, organizátormi násilia, predvojom antisemitizmu a nezakrytou opozíciou aj proti umierneným skupinám vtedajšej slovenskej politickej reprezentácie. Vieme však, že mnohí Nemci si najmä po roku 1942 uvedomili scestnosť politiky vedenia DP a časť z nich sa zapojila aj do antifašistického zápasu. Po vypuknutí protifašistického povstania na Slovensku a následnej okupácii Slovenska sa prehĺbil politický a ľudský rozkol medzi slovenským a nemeckým obyvateľstvom. Vtedy sa začala aj tragédia slovenských Nemcov, strata ich domova.

Je historickým faktom, že veľká väčšina slovenských Nemcov musela opustiť svoju starú vlasť na priamy rozkaz H. Himmlera a za súčinnosti špičiek Karmasinovej strany. Evakuácia slovenských Nemcov sa začala od polovice septembra 1944 a ukončila sa vo februári 1945, teda tesne pred celkovým obsadením Slovenska Červenou armádou. Starší pamätníci vedia, že mnohí slovenskí Nemci sa bránili opustiť svoje domovy, ale márne. Po skončení vojny sa časť evakuovaných Nemcov vrátila späť na Slovensko. Vtedy sa začalo druhé dejstvo tragédie, na ktorom sa, žiaľ, aktívne podieľali aj slovenskí ľudia. Odsun Nemcov z Československa, Poľska a Maďarska kodifikovali víťazné mocnosti v článku 13 Postupimskej dohody. Takisto Košický vládny program česko-slovenskej vlády deklarovali odňatie štátneho občianstva Nemcom s výnimkou aktívnych antifašistov, čo potvrdil dekrét prezidenta republiky č. 33 z roku 1945. Tak sa vyše 32 tisíc slovenských Nemcov po násilnom sústredení v pracovných táboroch v Petržalke, Novákoch a Poprade stalo obeťou deportácií do oboch častí rozdeleného Nemecka. Je zvlášť poľutovaniahodné, že touto fázou odsunu boli postihnutí zväčša nevinní pracovití ľudia, práve tí, čo sa po skončení vojny dobrovoľne rozhodli vrátiť na Slovensko, lebo ho považovali za svoju vlasť. Títo naši nemeckí spoluobčania trpeli za tých, ktorí v mene nemeckej menšiny na Slovensku slúžili nacizmu.

Prešlo takmer polstoročie, mnohé rany preboleli, zrodili sa nové generácie v nových podmienkach.

My, predstavitelia slobodného demokratického Slovenska, chceme vstúpiť do spoločenstva národov s čistými účtami. Odsudzujeme princíp kolektívnej viny, nech by sa zdôvodňoval akýmikoľvek argumentmi. Uvedomujeme si, že evakuáciou a následným vyhnaním nemeckých spoluobčanov Slovensko stratilo etnickú skupinu, ktorá po stáročia tvorila súčasť spoločného civilizačného úsilia a významne sa podieľala na pestrosti kultúrneho koloritu našej krajiny.

Dnes vám všetkým, pamätníkom dávnych rozbrojov, vyhnancom, aj ich potomkom, podávame zo Slovenska priateľskú ruku. Pokúsme sa zabudnúť na spory a krivdy. Spoločne pracujme na zveľaďovaní dávnej domoviny.

Nech most porozumenia medzi našimi národmi navždy preklenie vysychajúcu rieku vojnovej nenávisti.

Bratislava 12. február 1991

Dále zjevný nemravný předobraz nejnovějšího slovenského prohlášení, usnesení PS PČR z 24. dubna 2002:

Usnesení Poslanecké sněmovny Parlamentu ČR k dekretům prezidenta republiky.

Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky

• odmítajíc snahy o otevírání otázek souvisejících s koncem a výsledky 2. světové války,
• vyzdvihujíc pozitivní význam Česko-německé deklarace a v ní vyjádřenou vůli nezatěžovat budoucnost politickými a právními otázkami pocházejícími z minulosti,
• potvrzujíc, že dobré sousedské vztahy a plnoprávné členství České republiky v Evropské unii patří k zahraničně politickým prioritám České republiky,
• vycházejíc z toho, že rozsah a podmínky restitučního zákonodárství jsou zcela a výlučně v pravomoci českých ústavních orgánů,

prohlašuje, že:

1. československé zákonodárství z let 1940 - 1946, včetně dekretů prezidenta republiky, vzniklo podobně jako v jiných evropských zemích v důsledku války a porážky nacismu;
2. poválečné zákony a dekrety prezidenta republiky se realizovaly, byly konzumovány v období po svém vydání a dnes již na jejich základě nemohou vznikat žádné nové právní vztahy;
3. právní a majetkové vztahy, které z nich vyplynuly, jsou nezpochybnitelné, nedotknutelné a neměnné.

(přijato jednomyslně 24. 4. 2002)

Nyní návrh pana Sloty a d., který sloužil za podklad nedávnému jednání NR SR:

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto vyhlásení:

Národná rada Slovenskej republiky

nezabúdajúc na utrpenie obetí II. svetovej vojny, odmietajúc snahy o čiastkové anulovanie alebo revíziu denacifikačných opatrení, čo by znamenalo oslabenie právneho a morálneho usporiadania a povojnového status quo, rešpektujúc následky dohody o prímerí medzi víťaznými mocnosťami a porazenými štátmi, vrátane komplexného riešenia majetkovoprávnych otázok recipročnej dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom z februára 1946 a ich právnu novelizáciu Štrbskými protokolmi, hľadiac do budúcnosti v integračnom prekonávaní minulosti

vyhlasuje, že

1. majetkovoprávne a politické opatrenia k časti obyvateľstva na území SR v rámci povojnového usporiadania vznikli podobne ako v iných európskych štátoch v dôsledku vojny a porážky nacizmu a vychádzali z trvalých antitotalitných a antifašistických zásad medzinárodného práva reprezentovaných Postupimskou dohodou;
2. denacifikačné dekréty prezidenta E. Beneša a Slovenskej národnej rady nie sú v súčasnosti príčinou nijakej diskriminačnej praxe a dnes na ich základe nemôžu vzniknúť nijaké nové právne vzťahy;
3. právne a majetkové pomery, ktoré z nich vyplynuli sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.

(důvodovou zprávu p. Sloty neuvádíme, ač je otřesná. Její stupidita je poněkud jednotvárná a čtenáře by unavovala. Masochisté si ji mohou najít na internetových stránkách NR SROV.)

A konečně definitivní podoba usnesení, obohacená o návrh opozice (odmítnutí kolektivní viny, které české prohlášení neobsahuje, neboť jeho autorům se zjevně nechtělo hovořit v domě oběšencově o provaze) a o zdůraznění, že nynější slovenské reprezentaci neleží na srdci nic víc, než dobré slovensko-maďarské vztahy (toto prohlášení nese nesmazatelné rysy černého humoru):

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
IV. volebné obdobie

Číslo: 1483/2007

533
UZNESENIE
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

z 20. septembra 2007

o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po II. svetovej vojne na Slovensku (tlač 394)

Národná rada Slovenskej republiky
s ch v a ľ u je
v y h l á s e n i e:
„Národná rada Slovenskej republiky,

- nezabúdajúc na utrpenie obetí II. svetovej vojny, odsudzujúc princíp kolektívnej viny,

- odmietajúc pokusy o spochybňovanie a revíziu zákonov, dekrétov, zmlúv a iných povojnových rozhodnutí slovenských a československých orgánov, ktoré by znamenali zmenu majetkového a právneho povojnového usporiadania,

- rešpektujúc dohody medzi víťaznými a porazenými štátmi,

- majúc na zreteli ustanovenia Dohody o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom z 27. februára 1946, Mierovej zmluvy s Maďarskom z 10. februára 1947 a Štrbského protokolu z 25. júla 1949,

- želajúc si rozvoj dobrých susedských vzťahov s Maďarskou republikou,

- usilujúc o pokračovanie integračného procesu v Európskej únii a v pevnej vôli skončiť s otváraním otázok súvisiacich s koncom II. svetovej vojny a jej výsledkami,

v y h l a s u j e ,  že

1. ústavné, zákonné a politické rozhodnutia v rámci povojnového usporiadania boli prijaté tak ako v iných európskych štátoch v dôsledku II. svetovej vojny a porážky nacizmu a vychádzali zo zásad medzinárodného práva reprezentovaných závermi konferencie v Postupime,
2. povojnové rozhodnutia reprezentatívnych orgánov Československej republiky a Slovenskej národnej rady nie sú príčinou diskriminačnej praxe a dnes na ich základe nemôžu vzniknúť nové právne vzťahy,
3. právne a majetkové vzťahy, ktoré vznikli týmito rozhodnutiami, sú nespochybniteľné, nedotknuteľné a nemenné.“.

Pavol P a š k a v. r.
predseda
Národnej rady Slovenskej republiky

Overovatelia:
Monika S m o l k o v á v. r.
Stanislav K a h a n e c v. r.